Eirik Vale

Sentrum

Tue, 20 Oct 2026 10:21:22 +0200

Autobus prichádza o 21.47. Hege Lunde to vie tak presne, ako vie, že z jej bytu na treťom poschodí je dole päťdesiatštyri schodov a že do dvadsiateho jej na účte zostáva menej, než by malo.

Najprv uloží Sandera. Má tri roky a zaspí, len keď mu drží dlaň na chrbte, kým sa mu nespomalí dych. Potom Theu, sedem rokov, ktorá chce mať dvere pootvorené presne na šírku dlane, nie viac a nie menej. Emil má desať a číta si pod perinou s baterkou. Hege predstiera, že to nevidí, pretože aspoň jedna vec v tom byte má patriť len jemu.

Sentrum (English)

Tue, 20 Oct 2026 10:21:22 +0200

The bus comes at 21:47. Hege Lunde knows this as surely as she knows that it is fifty-four steps down from her third-floor flat, and that there is less left in her account until the twentieth than there ought to be.

First she puts Sander to bed. He is three and will only fall asleep if she keeps her palm on his back until his breathing slows. Then Thea, seven, who wants the door left open exactly a hand’s width, no more and no less. Emil is ten and reads under the duvet with a torch. Hege pretends not to see, because at least one thing in that flat should belong to him alone.

O autorovi

Mon, 01 Jan 0001 00:00:00 +0000

Eirik Vale je nórsky prozaik. Píše krátke prózy o tichých krízach, opakovaných rutinách a ľuďoch na okraji každodennosti, ktorí sa snažia zostať neviditeľní aj vo vlastnom živote.

Žije medzi Trondheimom a pobrežím. Jeho poviedky často začínajú na nástupišti a končia otvorenými dverami.